Môj príbeh

Niekedy jeden okamih zmení celý Váš život......Začalo sa to v roku 1998. Už dlhšiu dobu sme rozmýšľali o kúpe šteniatka psíka, akurát sme sa nevedeli dohodnúť na plemene. Sen môjho syna "mať psa" a zároveň aj môj detský sen sa splnil dosť neskoro, až keď mal syn 16 rokov. Aj keď naše predstavy o psovi sa dosť líšili: syn by samozrejme mal doma najradšej dogu a ja som uprednostňovala menšie plemeno, s ktorým by sa dali vykonávať nejaké aktivity a vyplniť voľný čas. Kompromisom bol chrt - vipet, pre nás dovtedy dosť neznáme plemeno. V atlase psov som chrtov vždy tak nejako preskočila a o existencii vipetov som do tej doby skoro netušila.....

Nášho prvého vipeta ANGELLA Schmidta (7.3.1998-17.3.2008) sme si "našli" ako šteniatko na výstave v Banskej Bystrici v máji 1998. Angello, plavý vipet s čiernou maskou a s nádhernými mandľovými očami, bol z dostihovej línie od chovateľky p. MVDr. Petry Schmidtovej zo Žiaru nad Hronom. Boli to nádherné časy a rada na ne spomínam. Angello bol skvelý psík a vďaka nemu som spoznala a obľúbila si toto úžasné plemeno.

Po Angellovej chorobe a smrti, ktorá prišla ako hrom z jasného neba, som si už život bez chrta nevedela predstaviť. Našu Agátku - AVON LADY Sunny Funny - sme si doniesli domov z Prahy z chovateľskej stanici vipetov výstavnej línie Sunny Funny p. Jany Křečkovej, ako posledné voľné šteniatko vo veku takmer 4 mesiacov.

No a po dvoch rokoch sme Agátke zabezpečili kamarátku - krásne plavé šteniatko výstavnej línie WHITE CHOCOLATE z Úplňku - našu Čokoládku, od p. Moniky Veselskej z Prahy. Až vtedy som pochopila, prečo by vipet nemal byť sám.

Príchod ďalšej vipetky, sladkej BAMBI LOU, do našej rodiny bol pre mňa vytúženým prírastkom z vlastného chovu :) Naháňačky a blbnutie mojich báb sú úžasným zážitkom!

Život je nevyspytateľný a vždy nás niečím prekvapí  a zaskočí..... 20.5.2016 odišla nečakane a náhle za Dúhový most naša Čokoládka......a s ňou odišlo aj veľa mojich nesplnených snov a chovateľkých plánov.... To čo mi život zobral, mi vrátil po pár mesiacoch v podobe plavomodrej fenky s jemným žíhaním a so srdiečkom na hlavičke, ktorá sa narodila 15.9.2016 môjmu Á - čkovému šteniatku Maji v chovateľskej stanici Kesan Hound p. Slávky Kesanovej. Myslím, že od prvého okamihu ako prišla na svet, bolo rozhodnuté, že bude bývať u mňa. Takže piatym vipetom v mojom živote sa stala  A HEART IN CHOCOLATE Kesan Hound, malá "Megi" :)

Šiestym a pravdepodobne aj posledným vipetom v mojom živote je fenka z D - vrhu,  Desert Rose, sladká Rosie :)

Moja vipetia svorka je v súčastnosti  zložená z matky, dcéry a 1 vnučky :)

O chovateľskej stanici a vipetoch:

Moja súčasná  situácia mi zatiaľ neumožňuje venovať sa chovateľstvu naplno, od čoho sa odvíja aj počet odchovaných vrhov. Keďže viem, že vrhov ktoré odchovám nebude veľa, snažím sa predovšetkým o kvalitu výberom typovo i rodokmeňom vhodného ženícha k mojim vipetkám. Šteniatka v mojej chovateľskej stanici majú 24 hodinovú opateru, sú odchovávané v byte resp. dome so záhradou. K novým majiteľom odchádzajú šteniatka s kúpnou zmluvou, rodokmeňom a pet pasom, testami DNA, začipované a zaočkované. Chovateľský servis po celý život šteniatka je samozrejmosťou. Majú vyskúšanú cestu autom a vodenie na vodítku. Keďže ja sama nepodriaďujem celý život výstavám, súčasťou kúpnej zmluvy nie je klauzula o povinnom zúčastňovaní sa výstav. Samozrejme budem rada, ak šteniatko majitelia občas vytiahnu na nejakú akciu :), aj s výstavnými vipetmi sa okrem výstav môžete venovať coursingu, ísť si zabehať na dostihovú dráhu, venovať sa agility resp. dog-dancingu a pod. Najdôležitejšie je ale, aby šteniatka boli hlavne rodinným spoločníkom, kamarátom a mazlíkom, aby sa dostali do prostredia vyhovujúcom jemnej vipetej dušičke.

A aký teda bol a je môj život s vipetmi? Myslím si, že skvelý, určite nie nudný a sladký :)(marsh-mallow life). Občas vybehneme na nejakú výstavu, občas na coursing alebo dráhu, na túry a výlety, alebo len tak si zabehať s vipetmi priateľov. 

Vipeti sú dynamické psy, ktoré si aj vo vyššom veku zachovávajú hravosť a srší z nich nesmierna energia a radosť z pohybu. Neznamená to ale, že s nimi musíte denne podnikať dlhé túry. Je pravda, že potrebujú pohyb denno-denne, ale ak ho naučíte aportovať (čo sa učia veľmi ľahko) môžete kľudne stáť na mieste a hádzať mu loptičky. Pri správnej socializácii psíka je to psík veľmi spoločenský a dokáže sa sám vybehať a vyblbnúť pri hrátkach s inými psíkmi.

Vipet sa správa úplne ináč vonku a v byte. Vybehaný vipet sa v byte mení na pohoďáka, gaučáka a mazlíka. Na ranné venčenie ho obyčajne my ťaháme von z teplého pelechu, nie naopak. Je to plemeno absolútne vhodné do bytu: je veľmi čistotný, nesmrdí (nám vipeťákom voňajú) neslintá, nešteká (iba ak sa cíti ohrozený), krátka hodvábna srsť nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť (dennú). Pre krátku srsť sú pomerne zimomraví, t.j. nie sú vhodný k chovu na dvore a v zime by sa mali chrániť pláštenkou.

V šteňacom veku potrebuje dobrú výchovu, pretože chce všetko vidieť, všetko ochutnať a hlavne za všetkým bežať. Dokáže sa naučiť veľa vecí, len má v sebe istú neposednosť, ktorá sa musí zvládnuť a určite sa dá dobre vychovať. Vipeti sú nenároční, milí, nežní, prítulní a skvelí spoločníci!

Svoje rozhodnutie z r. 1998 kúpiť si vipeta som nikdy neoľutovala, čo mi je ale trošku ľúto, že som ich spoznala tak neskoro....